Bola si nová tak ako ja,
presadla si si ku mne plná boja.
Nepadla si mi hneď do oka,
radšej mať vedľa seba mloka.
Ako čas plynul,slovo dalo slovo
a ja som ti verila,hoc váhavo.
Zistila som,že ti možem veriť...
so všetkým sa zveriť.
Mám ťa veľmi rada a ty to vieš,
a dúfam že o tom nikdy nezapochybuješ.
Nepoznám ťa dlho,no jedno viem,
že o tvojom priateľstve nepochybujem.
Je nám spolu dobře,čo viac třeba?
No aké to je,nemať ťa vedľa seba?
Je to hrozný pocit,veľmi mi chýbaš...
prečo tak ďaleko bývaš?
To ale nevadí,zmierim sa s tým,
veď ťa raz opať uvidím.
Keď ťa zočím,úsmev sa objaví
i na mojej smutnej tvári.
Nedám si ťa,Ivka,tomu ver,
prisahám na svetový mier.