Myslím na teba pred spaním,
myslím na teba keď sa zobudím,
myslím na teba keď spím,
lebo len o tebe sním.
Sen je to miesto kde je to krásne,
lebo len vo sne možme byť spolu,
je to strašné,
že mám takú smolu.
Prečo ráno vychádza slnko
keď i tak ťa neuvidím?
Prečo ráno vychádza slnko
keď nevieš,že ťa ľúbim?
Prečo?Veď je to zbytočné,
keď nemožeme tráviť chvíle spoločne!
Východ slnka už nie je krásny,
lebo mi ničí tie krásne sny.
Vykúpi ma len západ tej žiary,
aby nik nevidel,ako za tebou žialim.
Tme je mojím vykúpením,
preto si ju tak cením.
No ty pre mňa znamenáš viac,
škoda že sa ku mne nevraciaš.
Nehádžeš sa mi okolo krku,
nevyznávaš mi lásku.
Nie.Ty si už na mňa zabudol,
a moje srdce tak prebodol.
Krváca srdce,krváca duša,
a ja dusím sa.
Si moje všetko,si moj vzduch,
si stále pri mne,si ako duch.
To preto,lebo z mysle mi neschádzaš,
stále sa okolo prechádzaš.
Kedy príde niekto,kto ťa vytlačí?
Kto úsmev na tvári naznačí?
Kedy príde niekto kto urobí ma šťastnou?
Kto poteší ma láskou......a nie vlažnou?
Kedy ma Boh láskou odmení?
Kedy zbaví ma trápení?
Kedy sa vrátiš?Či príde iný?
Kedy zabudneš na moje viny?
Som vinná,že ťa stále ľúbim
a len sa modlím,
aby si to nezistil,
aby si mi neublížil.
City na retiazku navliekam,
na krk dám,a keď sa retiazka náhodou roztrhne,
aspoň sa rozhodne.