Si klamár.Največší akého poznám,
tak prečo takú strašnú bolesť mám?
Celý čas si klamal,nikdy si ma neľúbil,
slovami v poslednom rozhovore si to potvrdil.
Povieš mi ľúbim ťa,no len zo zvyku.Či z haluze?
Toto nieje možné.Čo mi pomože?
Snažím sa zabudnúť,no nejde to.
Už len čakám,že prejde to.
Že tá bolesť odíde,stratí sa
a pravá láska zjaví sa.
Čo opeť mi pripomenie,
že láska existuje.
Že plameň mi v srdci zahorí,
že sa nájde niekto,kto srdce mi otvorí.
Niekto,kto ho nezradí,
a všetkú bolesť šťastím nahradí.
To všetko kvoli tebe,Tie problémy mám,
a ta sa len zmáram.
No ty si o moje city nikdy nestál,
a netráp sa vysvetľovaním,že stál.
Tvoje slová v minulosti vyslovené vravia za všetko,
správala som sa jak babetko.
Bez rozmyslu ti verila,
a teraz sa smútkom súžila.
Tebe to je ale jedno,
lebo tvoje srdce nebolo ,,verno“
:-)
(lenuska, 11. 11. 2008 13:18)